Mojim prsteňom som sa rozhodla vzhľadom na tému príbeh, nepripisovať ďalšiu ideu. Chcela sa vytvoriť vlastný príbeh prsteňa. V bežnom ponímaní sa príbeh stáva prsteňom až po jeho odovzdaní, stáva sa tak akýmsi nositeľom spomienky na daný okamih. Riešenie témy začalo pozorovaním nositeľov.  Po určitej dobe som videla prstene všade. Moje myslenie bolo ovplyvnené do takej miery, že som riešila základné otázky. Čo je prsteň? Do akej miery je viazaný na prst? A do akej miery je zase viazaný na nás samotných?

 

Prsteň je krúžok , ktorý obopína našu kožu, ako aj koža obopína zvyšok tela (cievy, tepny, nervy, šľachy, svaly, kosti...) Táto súvislosť sa so mnou hrala najviac. Definícia ma priviedla k pochybovaniu o nositeľnosti. Predsa aj náramok či náhrdelník priamo zväzuje kožu.

Do akej miery zväzuje nositeľa? Táto otázka sa stala veľmi individuálnou záležitosťou. V teréne som pozorovala prstene hlavne na starších dámach, ktoré svoju viazanosť prejavovali najintenzívnejšie. Rozdelila som ich do dvoch skupín.

 

Zarastené obrúčky v prstoch a vrásnenie kože po obvode ma podobne silno zviazali ako toto spojenie kože s prsteňom. Prinútilo ma to priamo zobrazovať vrásnenie a rôzne vzniknuté štruktúry.

 

Ďalší veľmi silný zväzok, sa prejavil v prsteni, ktorý bol ale zavesený na retiazke a tým pádom retiazka  preberala všetku silu. Tento prístup k nositeľnosti ma doviedol opäť k otázke. Do akej miery je prsteň viazaný na prst?

 

Prstene sú v závere presnými odliatkami rôznych častí tela, ktoré boli pre mňa zaujímavé tvarom či štruktúrou. Ich celkový výzor je ovplyvnený iba samotným liatím vosku. Sú inštalované na reťaziach, ktoré dostavajú prstene do presného miesta odkiaľ sú odlievané. Farebne sú rozdelené na prstene s výrazným vzhľadom a na prstene s výraznou štruktúrou. Čierny matný elox jemne zahaľuje štruktúru a zvýrazňuje podstatný tvar. Čistý hliník zase zvýrazňuje štruktúru.